Mal byť román 1984 inštrukčným manuálom?

Literatúra — napísal Pozorovateľ

George Orwell

Existujú historické knihy, ktoré opisujú minulé epochy a tiež existujú knihy prorocké, teda také, ktoré predpovedajú budúcnosť. Dej veľkej skupiny kníh sa odohráva v prítomnosti. Existujú však aj knihy, ktoré sú podľa tohto rozdelenia len veľmi tažko kategorizovateľné. Dnes ti predstavím knihu, ktorá (alegoricky?) popisuje náš svet. Či je to svet minulý, súčasný alebo budúci, nechám na tvojom uvážení.

George Orwell, vlastným menom Eric Arthur Blair (1903 – 1950), je autorom útleho, 250-stránkového románu 1984. Dielo je kritikmi označované ako dystopické, anti-utopické. Orwell počas svojho, pomerne krátkeho, života stihol vytvoriť aj ďalšie diela, napr. satirický román Zvieracia farma, avšak román 1984 je asi známejší a viac cenený. Dielo bolo aj sfilmované a podľa môjho názoru film dosahuje kvalít knihy. Režisér Michael Radford dokázal v necelých dvoch hodinách dokonale prerozprávať dej a ty máš pri sledovaní pocit akoby si mal v rukách knihu samotnú.

Dolu králičou norou

Ku knihe som sa po prvý raz dostal počas štúdia na strednej škole. V rámci povinného čítania som mal o knihe vypracovať referát. Šiel som si ju vypožičať z knižnice a jediné čo ma vtedy tešilo, bolo, že kniha nebola príliš obsiahla a nevyzeralo, že by som ju musel čítať mesiac. Musím priznať, že nadšeným študentom som rozhodne nikdy nebol. Ako-tak som sa venoval len informatike či angličtine, teda predmetom, v ktorých som videl aspoň iskričku využiteľnosti v budúcom pracovnom živote. Ale literatúra, povinné čítanie…? Fuj!

Za mojich študentských čias existoval populárny web, kde študenti medzi sebou zdieľali literárne a iné referáty diskutabilnej kvality. I v našej triede bolo často zvykom siahať po tomto zdroji s cieľom ušetriť sa od čitateľských útrap. Už neviem čomu alebo komu vďačím za to, že ma v tom čase takpovediac osvietilo. Román som začal čítať a nesiahol som po falošnej pomoci na internete.

Už po prvých pár stránkach som pochopil, že román 1984 je výnimočný. Kniha od základu zmenila môj postoj voči literatúre, štúdiu a životu vôbec. Bez nadsázky môžem povedať, že Orwellovo dielo ukončilo moje ľahkomyseľné detstvo a začalo ma meniť na dospelého, kritického človeka. Ponúklo mi možnosť vybrať si červenú tabletku z Morpheusovej dlane. Predpokladám, že kultový film Matrix dobre poznáš. Ak doposiaľ náhodou unikal tvojej pozornosti, tu je malá ochutávka:

http://www.youtube.com/watch?v=tZ4OQVXDYmM

Ale teraz späť k 1984…

Winston a Veľký brat

Winston Smith je hlavnou postavou, alebo skôr prostredníkom medzi čitateľom a príbehom. Je obyvateľom Londýna, ktorý je v roku 1984 súčasťou Oceánie — jedného z troch svetových mocenských blokov, ktoré medzi sebou vedú dlhotrvajúce udržovacie vojny. Winston si zarába na živobytie ako úradník na Ministerstve pravdy a jeho pracovnou náplňou je upravovanie starších vydaní novín, aby publikované informácie spĺňali aktuálne ideologické potreby vládnúcej strany. Nepriek biednej a stále sa zhoršujúcej životnej úrovni obyvateľstva sú všetky správy v médiách prezentované v pozitívnom kontexte.

Veľký brat, ako symbol absolútnej moci nad všetkými vecami, nad všetkými informáciami a nad všetkými jedincami, je neomylným nositeľom absolútnej pravdy, o ktorej sa nediskutuje v zlom svetle. Okrem Ministerstva pravdy, venujúcemu sa publikovaniu propagandy, mu sekundujú i Ministerstvo lásky (spravuje cely a mučiarne pre odporcov režimu) či Ministerstvo hojnosti (prehlbuje ekonomickú priepasť medzi elitou a zvyškom populácie, ekonomicky smeruje k neustálemu uťahovaniu opaskov).

Winston začína vnútorne pochybovať o smerovaní spoločnosti, stráca sa v mori neustále prekrúcaných informácií, ktoré i sám v práci produkuje. Stretáva Julie a nájde v nej lásku a sexuálny symbol. Schádzajú sa v malej prenajatej izbe, v čistočnom azyle. Prežívajú tam dočasný únik spod nemilosrdného totalitného valca. Dopúštajú sa ideozločinu, za ktorý sú obaja odsúdení a následne fyzicky i duševne zlomení. Totalitný systém nájde ich psychické slabiny a pri mučení v cele 101 sa navzájom zradia a zaprú. Stávajú sa z nich ľudské trosky, ktoré sa podvolia beštiálnemu totalitnému režimu. Ten naďalej vedie informačnú, psychologickú a ekonomickú vojnu proti vlastnému obyvateľstvu.

Nerád by som ťa ochudobnil o postupné skladanie dielikov puzzle a následné prebúdzanie sa z matrixu počas čítania, takže podrobne dej ďalej nebudem rozpisovať. Rád by som však zhrnul niekoľko hlavných čŕt a pojmov, ktoré Orwell svojim dielom zaviedol.

Orwellovské výrazy

Big Brother

Veľký brat, symbol absolútnej moci a pokrivenej pravdy. Je to modla, predstaviteľ zhýralého kontrolného systému. Vidí každého a všetko. Každá domácnosť vlastní obrazovku, nástroj propagandy, z ktorej sa im Veľký brat denne prihovára. Každá obrazovka je zároveň aj snímačom či kamerou, pomocou ktorých sú všetci monitorovaní. Veľkému bratovi nič neunikne.

Doublethink

Hlavné heslo Oceánskej vládnucej strany je nasledovné:

Vojna je mier — sloboda je otroctvo — nevedomosť je sila

Nedáva to zmysel, však? Obyvateľom Oceánie to však muselo byť jasné, resp. pre vlastnú bezpečnosť nemohli heslo spochybňovať. Je to aplikácia tzv. doublethinku, čiže dvojitého myslenia. Doublethink je schopnosť vedome prijať za svoje dve protichodné informácie, udržať ich pri sebe a zároveň im pevne veriť. Je to akási schopnosť presvedčiť samého seba, že lož je pravdou, že 2+2 je 5, že čierna je bielou.

I v súčasnosti mnoho politikov a mainstreamových novinárov musí mať doublethink dobre zvládnutý, inak väčšinou nedokážu byť vo svojich profesiách úspešní.

Tri známe riadky z románu 1984

War is peace, freedom is slavery, ignorance is strength. V slovenčine: Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.

Rozhodne sa však doublethink netýka len politiky a novinárčiny. Je to bežná vlastnosť všetkých ľudí, ktorí chtiac-nechtiac podporujú súčasný politický, sociálny a ekonomický systém. Schopnosť existovať v uzavretom myšlienkovom a priestorovom ohraničení, ktoré nám systém dáva k dispozícii, je pre zachovanie očakávaného mentálneho stavu priam nutnosť.

Newspeak

Newspeak (obvykle sa tento pojem neprekladá, ale je to niečo ako novoreč) je priamym prepojením doublethinku do jazykovej úrovne. Slovná zásoba newspeaku sa každým vydaním jeho slovníka zužuje. Cieľom je znemožniť obyvateľstvu vyjadrovať myšlienky, ktoré by mohli ohroziť režim. Pokiaľ sa človek pokúša predniesť protisystémovú myšlienku používaním newspeaku, jeho slová vyznievajú absurdne, prípadne toho ani nie je schopný. Slová, zhmotnenia myšlienok, chýbajú alebo majú prekrútený význam. V kombinácii s doublethinkom a premanentným strachom o vlastné prežitie je to efektívny nástroj na kontrolu spoločnosti.

Ideozločin

Thoughtcrime alebo ideozločin predstavuje akúkoľvek odchýlku zavrhnutou hlavným ideologickým prúdom. Môže ísť o myšlienku, gesto, písomný prejav, neuposlúchnutie nariadení alebo čokoľvek priamo alebo nepriamo ohrozujúce samotný systém. Každý ideozločin je tvrdo trestaný, nie je výnimkou, že dieťa udá ideopolícii vlastného rodiča.

Vaporizácia

Vaporizácia faktov a vaporizácia ľudí. Je to definitívna manipulácia a absolútne cenzurovanie všetkého nepohodlného a ohrozujúceho Veľkého brata. Informácie sú zo dňa na deň radikálne menené, preformulovávané. Ľudia z kolektívu zo dňa na deň miznú, avšak ostatní si to vďaka autocenzúre a doublethinku nepripúšťajú a nakoniec sami uveria, že vaporizovaní ľudia alebo informácie ani nikdy neexistovali.

Nezdajú sa ti tieto prvky tak trochu podobné realite, v ktorej žijeme dnes? Nesmerujeme ako spoločnosť znovu k niečomu podobnému?

Alegória minulosti, budúcnosti, či súčasnosti?

Mnoho ľudí zastáva názor, že Orwell vo svojom románe alegoricky popísal Sovietsky zväz a jeho totalitný režim. Určite, našlo by sa obrovské množstvo paralel. Bolo to ale naozaj len o ňom? Skončil Orwellov odkaz spolu s rozpadom ZSSR? Neviem si pomôcť, ale ja mám pocit, že Veľký brat je tu s nami naďalej. A možno ešte silnejší. Vnímam až príliš veľa podobnosti zo súčasným svetovým politickým a ekonomickým systémom.

Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) vypracovala program PRISM, ktorý funguje od roku 2007. Jeho hlavným účelom je sledovanie všetkej elektronickej komunikácie. Existenciu programu verejnosti odhalil Edward Snowden, nominovaný na udelenie Nobelovej ceny mieru. Zarážajúce je, že americký občan Snowden musí v súčasnosti žiadať o politický azyl v Rusku, pretože v USA je obvinený zo špionáže. V akom svete to žijeme, keď sa odhalenie pravdy tvrdo trestá a považuje za zločin?

11. septembra 2001 prebehli teroristické útoky na dva mrakodrapy patriace Svetovému obchodnému centru (WTC). Oficiálna verzia tvrdí, že budovy spadli kvôli nárazu dvoch Boeingov 767. Zvláštne je, že po prvýkrát v histórii ľudstva spadli v jeden deň tri budovy rýchlosťou voľného pádu po zásahu dvoch lietadiel. Rozporov oficiálnej vyšetrovacej verzie v konfrontácií so základnými fyzikálnymi princípmi je však drasticky viac. Stále viac vedeckých výskumníkov, stavebných inžinierov, technikov, svedkov, novinárov i bežných ľudí hovorí o tzv. false flag operation, čiže o operácii pod falošnou vlajkou. Výskum hovorí, že len 16 percent američanov verí oficiálnej vyšetrovacej verzii. Akt napriek všetkému odštartoval americkú vojnu proti terorizmu, ktorá dodnes udržuje svet v stave permanentných krvavých konfliktov.

Inštrukčný manuál

Celý vesmír pozostáva z duality. Svetlo — tma, hmota — antihmota, teplo — chlad, muž — žena, láska — nenávisť a mohol by som pokračovať donekonečna. Rovnako sa môžeš pozrieť aj na román 1984. Je to inštrukčný manuál pre elity, ktorý popisuje ako zotročiť ľudstvo? Alebo je to memento, červená tabletka, ktorá umožňuje ľuďom precitnúť zo spánku konformného žitia? Nedám ti jasnú odpoveď. Pravda je totiž relatívna.

Mohol by som sa spýtať, či by bolo Winstonovi lepšie ak by zostal na teplom miestečku niekde na Ministerstve pravdy, pričom by sa ďalej venoval manipulovaniu správ? Alebo mu stálo za to vzoprieť sa režimu, prežiť skutočnú lásku a veriť v lepšiu budúcnosť? Winstona režim zlomil, zaprel jedinú ženu, ktorú kedy miloval a ona zaprela jeho. Režim ich utýral a dôkladne si vyšliapal cestičku k zlikvidovaniu ich revolty voči Veľkému bratovi. Stálo za to snažiť sa uniknúť pozornosti vševidiaceho oka, stálo za to neísť s prúdom?

A čo ty?

Stojí tebe za to vypnúť televízor, prestať sledovať mainstreamové denníky, prestať slepo veriť vládnym autoritám, známym osobnostiam, všemožným neziskovým organizáciám a zahranične-dotovaným inštitútom s patentom na pravdu? Stojí za to byť sám proti všetkým, snažiť sa zachovať si vlastný názor, postoje, vlastnú identitu? Odpoveď budeš musieť nájsť sám…

Môj pohľad

Svetielko nádeje vidím v tom, že dnes už pri prejavení vlastného, triezveho, argumentami podloženého názoru nezostáva človek úplne osamelý. Mnoho ľudí je takpovediac prebudených a neboja sa kriticky sledovať udalosti okolo nich. Takže ak máš pocit, že si sám proti všetkým, bližšie k pravde bude, že si sa zatiaľ nemal možnosť stretnúť s rovnako prebudenými ľudmi.

Ľudia môžu byť štastní jedine vtedy, pokiaľ nepredpokladajú, že zmyslom života je byť šťastnými. George Orwell

Záverečné námety na prečítanie a zamyslenie sa

Zdieľaj článok na , na alebo na Vybrali.sme.sk
  • Pavol Hlavatý

    Musím povedať, že veľmi dobrý článok. Veľa dobrých myšlienok na zamyslenie. Možno, že sa niekedy dokopem aj k tomu, že si pozriem film. Ale vŕta mi hlavou ten citát na konci. Môže mi ho niekto prosím vysvetliť? Ďakujem

    • Ahoj Pavol, nechcem rozhodnúť o tom ako to presne Orwell myslel. Poviem ale za seba.

      Kedysi som si myslel, že šťastným ma urobí zarábanie veľkých finančných súm, že základom šťastia je pracovný, športový alebo mediálny úspech. A že šťastným môžem byť len ak sa mi v týchto veciach bude dariť, a teda to by malo byť základom celoživotného snaženia. Myslel som si, že človek by mal hľadať spôsoby ako si toto svoje štastie vybojovať. Napokon, keď už bude mať človek veľké množstvo peňazí, majetku a úspechov na svojom konte, bude konečne šťastný a tým si naplní svoj životný cieľ.

      Toto je ale naivná predstava. Spomenuté veci naozajstné štastie neprinášajú, je to ilúzia. Denne vidím mnoho zostarnutých smutných tvári, ktoré ustarane hľadia spoza čelných skiel mnohomiliónových áut luxusných značiek. V týchto tvárach sa dá čítať bez slov…

      Z mojich skúseností mi vychádza, že životným cieľom by nemala byť snaha urobiť štastným samého seba. Stav štastia je len akýsi druhotný efekt stavu vedomia, ktoré je “správne naladené”. Keď žiješ v súlade a v radosti s prírodou, ľudmi a zvieratami, keď sa nenecháš strhávať negatívnymi náladami, keď neprepadáš strachu a hlavne keď úprimne myslíš viac na svoje okolie ako na seba, vtedy prichádza skutočné štastie. Teda keď sa zameriavaš viac na to ako urobiť šťastné tvoje okolie, automaticky robíš šťastným sám seba.

      A predstav si ako by vyzeral náš svet, keby všetci mysleli viac na svoje okolie ako na seba samých…

      • Pavol Hlavatý

        Pozorovateľ, ďakujem ti za obsažnú odpoveď.

        S prvýmy dvoma odsekmi jednoznačne súhlasím, teda že peniaze neprinášajú štastie. Po veľmi dlhom uvažovaní nad tretím odsekom a nad samotným výrokom som sa však dostal k otázke: Je zmysel života to isté ako životný cieľ? Pretože ty si použil citujem ” ŽIVOTNÝM CIEĽOM by nemala byť snaha urobiť štastným samého seba” a vo výroku je “…ZMYSLOM ŽIVOTA je byť šťastnými”. Dlho som si to pri opätovných čítaniach nevšimol a v hlave som to mal za tú istú vec. Ale potom som si uvedomil, že cieľom môjho života je byť šťastný ale zmyslom je asi niečo iné. Čo ty na to?

        Ale inak tvoj výklad toho výroku je, že: zmyslom života by malo byť robiť šťastné tvoje okolie, nie samého seba aby si bol aj ty sám šťastný? Lebo mi to je trošku nejasné ako si to myslel, keďže si to tam nejako nezhrnul.

        • Ahoj Pavol, veľmi zjednodušene by som to asi vyjadril ako si to sám zhrnul v poslednom odstavci. Ale to je len môj osobný názor, ktorý môže byť pre kohokoľvek iného len veľmi vzdialený od jeho vnímania pravdy. Orwell to tak jasne tiež nevyslovil. On len hovorí. že sa nemáš sústrediť na vlastné šťastie, ak chceš byť naozaj štastný.

          Ja som vždy medzi zmysel života a životný cieľ dával automaticky rovnítko. Možno to ale v mnohých ponímaniach nie sú úplne zameniteľné synonymá. Budem sa nad tým celým musieť ešte zamyslieť. Ďakujem ti za podnety!

    • Livia

      Pavol, ja si myslim, ze zmyslom by malo byt samotne bytie, ze sme sami senou a slobodni, ziadny pocit stastia mamoze nahradit tieto hodnoty a ked tak niekomu, ale iba na urcity cas, byt slobodym sa neda nicim nahradit ale byt stastnym ano.

    • Pavol Hlavatý

      No s odstupom času to vidím takto : zmyslom života nikdy nie je byť šťastný, sú to iné veci, môže to byť akurát mojim cieľom byť v živote šťastný. No ale preto aby som bol šťastný musím niečo robiť… A teda moja momentálna filozofia je, že ak chce byť človek šťastný musí si svoje ciele v živote stanovovať tak, aby boli v súlade so skutočným zmyslom života. Teda musí robiť to čo je v súlade s jeho/jej zmyslom života a teda ako povedal Orwell ľudia nebudú šťastný pokiaľ predpokladajú, že je to ich zmyslom života.

  • Dendy

    Podľa mňa naozaj nie je rovnítko medzi zmyslom života a šťastím. Môžete mať jasno v tom, čo je zmyslom vášho života, ale z nejakých dôvodov nemusíte byť šťastní. A naopak, veľa ľudí je šťastných, a pritom nemajú jasno v zmysle živoata (možno tušia zmysel svojho života, ale nejak hlboko sa nad ním nezamýšľajú).
    Ja tiež chápem Orwelov citát tak, že ak človek nájde a dá svojmu životu nejaký zmysel, pocit šťastia sa „dostaví“, aj keď sa nepodarí dosiahnuť „životný cieľ“.
    Práve v tomto je skrytý ten moment, že ak by bolo tým cieľom šťastie, nenaplnenie cieľa by viedlo k nenaplneniu „šťastia“.

TOPlist