Je pravda čiernobiela?

Duch času — napísal Pozorovateľ

Pravda

Mám dobrého kamaráta, ktorý o sebe tvrdí, že má vždy vo všetkom pravdu. Značnú časť svojho voľného času trávi písaním názorov do diskusií k článkom online verzií denníkov hlavného prúdu. Pri argumentovaní v internetových diskusiách sa rád odvoláva na overené a kredibilné zdroje. Je presvedčený o tom, že má ten správny prehľad o dianí a protinázory či protiargumenty je schopný rozbiť okamžitým protiúderom. Mobilný telefón s pripojením na internet patrí k jeho základnej argumentačnej výbave aj pri kamarátskom posedení v niektorom z našich obľúbených pubov. Nechcem súdiť, každý máme právo na svoj názor a na vyjadrovanie sa k čomukoľvek.

Ja i kamarát máme odžité rozličné životné príbehy. Ani jeden z nás to nemal ľahké. Každého ovplyvňuje jeho minulosť a každý si vyšľapáva svoju cestu životom. Dve identické cesty neexistujú. Z odlišnej životnej cesty a odlišnej škály poznatkov mňa a spomínaného kamaráta vyplývajú aj odlišné svetonázory a tiež odlišné životné filozofie. Na základe toho naše rozhovory často iskria. Po výmene horúcich argumentov a protiargumentov však kamarátstvo a vzájomný rešpekt zvíťazí a názorový boj vyprchá spolu s penou z našich pollitrov. A myslím, že tak je to správne.

V manifeste píšeme, že nikto z nás nedisponuje úplnou škálou vedomostí a skúseností obsiahnutých v celom univerze. Každý z nás má právo na vlastný názor, ale pravda zostáva vždy relatívna vzhľadom ku každému jednému subjektu a jeho rozpoloženiu.

Vo víne je vraj pravda

Je piatok podvečer a po náročnom týždni si opäť von s priateľmi. Večer sa rozbieha a ty si objednávaš dve deci kvalitného slovenského tokajského vína. Privoniavaš a polovicu odpíjaš. Príjemné teplo sa rozprestrelo v tvojom krku, pohár pokladáš naspäť na stôl a večerná zábava sa úspešne začala.

V tvojej parte je rôzne zloženie ľudí. Zdvihneš pohár do výšky a kladieš osadenstvu otázku: Čo vidíte?

Optimisticky naladení kamaráti vida pohár s vínom, ktorý je z polovice plný. Pesimisti zas z polovice prázdny. Ktorá skupina má pravdu? Mohli by mať pravdu obe skupiny? Je pravda len jedna? Alebo je pravda relatívna vzhľadom na daný subjekt, jeho stav, okolie, vedomosti, jeho skúsenosti či prežívanie?

Kamarát fyzik by mohol odmerať objem pohára a v prípade potreby i na atóm presne zmerať mnžstvo tekutiny v ňom. Vedel by experimentom zistiť, či je pohár skôr poloplný alebo poloprázdny. Mal by teda pravdu on? Musel by si veriť, že jeho prístroje a metodológia merania sú absolútne spoľahlivé a zároveň by musela byť zabezpečená absolútna stálosť prostredia, v ktorom by meranie prebiehalo. Stále by to ale bolo len o dôvere, nie o absolútnej pravde.

A je v pohári vôbec víno? A čo kamarátka, ktorá sa k vašej skupine pripojila až neskôr? Ona jednoducho vidí pohár na tenkej stopke naplnený tekutinou, zafarbením pripomínajúcou víno. Ako jediná ti v priebehu týždňa volala a vie, že si bol nedávno chorý a mal by si doberať antibiotiká. Záleží jej na tebe, verí ti a je presvedčená, že v pohári je len jablčný džús.

Tento krátky vymyslený príbeh môže vyznieť smiešne až hlúpo. Chcel som s ním však demonštrovať to, že pravda je naozaj relatívna. Vždy je podstatný hlavne uhol pohľadu. Rozhľadení čitatelia mi zrejme dajú za pravdu. Hĺbaví kvantoví fyzici asi tiež…

Čo je to tá pravda?

Často uvažujem nad otázkou čo je to vlastne pravda? Ako ju uchopiť, ako s ňou narábať? A dostal som sa k nej vôbec niekedy? Čím viac študujem, tým viac mám pocit jej menšieho pochopenia. Vedomosti mi neprinášajú múdrosť, no aj tak ich neustále naháňam.

Ako pravdu charakterizovať? Ak zoberiem do úvahy vyššie uvedený text, pojem pravdy sa mi veľmi tažko charakterizuje. Čím viac pátram, tým viac otázok ma prenasleduje…

  • Je pravda len jedna alebo existuje nekonečné množstvo právd, ktoré sú relatívne?
  • Je pravda tým, o čom som presvedčený ja alebo môj kamarát?
  • Je pravda to, v čo dúfam, v čo verím? Je ňou to, čo chcem aby bolo pravdou?
  • Je pravda to, čo bolo vytlačené v renomovanom denníku alebo odviesielané v spravodajstve?
  • Je pravda to, čo vyslovila známa osobnosť, morálny líder, môj šéf či prezident štátu?
  • Je pravda to, čo sa v spoločnosti chápe ako dogma? Niečo o čom sa nediskutuje, niečo čo je to v tichosti blahorečené?
  • Je pravda to, čo je dokázané matematicky alebo experimentálnou metódou?
  • Je pravda to, čo si myslí väčšina spoločnosti?
  • Je pravda to, čo bolo napísané a vydané v knihách alebo to čo má v Google milióny výsledkov?

Je pravda dôležitá?

Je naozaj nevyhnutné aby sme sa ako ľudia neustále hádali o tzv. pravde, nech sa už týka čohokoľvek? Ja si myslím, že s pravdou je to ako s hudbou a s umením vo všeobecnosti. Každý má iný vkus, každému sa páči a je príjemné niečo iné, každý má špecifické rozpoloženie a vlastný uhol pohľadu. Pravda je relatívna.

Koľko je 1 + 1? Hovoríš, že 2? Ja hovorím, že výsledok je 10. Hlúposť? Vôbec nie, výsledok je pravdivý, len ja som to spočítal v binárnej číselnej sústave…

Tak čo, kto má pravdu? Ja, ty alebo obaja? Nabudúce, keď si u niekoho budeš vydupávať tú tvoju pravdu, spomeň si na tento článok.

Zdieľaj článok na , na alebo na Vybrali.sme.sk
  • Kamil

    „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Bohu Otcovi inak ako cezo mňa.” [Ježiš, Evanjelium Jána 14:6]

  • Dendy

    Reagujem na článok. Tiež – ako asi každého normálneho človeka – ma zaujíma otázka pravdy. Predostriem pár myšlienok.

    Otázka „Čo vidíte“ nemá zmysel vo vzťahu k pravde. Nie je to výrok, o ktorom sa dá povedať či je pravdivý. Dá sa baviť o pravdivosti výroku „Ten pohár je do polovice plný“. Ak je naozaj pohár do polovice plný/prázdny, je jedno či sa odpovie že je do polovice plný alebo do polovice prázdny, je to tá istá pravda, len inak formulovaná. Formulácia odpovede nezmení stav pohára. Problém je skôr v overení predpokladu otázky – či je naozaj do polovice plný. Ak by fyzik zmeral objem pohára a objem kvapaliny v ňom, vedel by v danej triede presnosti formulovať odpoveď. Ak by platilo, že objem kvapaliny je bezpečne v tolerancii merania polovičný, ako objem pohára, bola by pravda, že je poloplný, poloprázdny, naplnený do polovice, dve štvrtiny sú prázdne… všetky tieto vety by vyjadrovali jednu pravdu a každý by vedel, čo to znamená.
    Či je v pohári víno je „farizejská“ otázka – umelé filozofovanie. Ak voláme vínom tekutinu vyrobenú určitým postupom z hrozna, a toto je splnené, je to víno. Zasa sme u overovania predpokladu otázky. Ak som vinár a viem ako som víno vyrábal, je to (aj keď zlé) víno, nech mi aj celý svet neverí – nič to na tom fakte nezmení. Nie je to „moja“ a „ich“ pravda. Je to len jedna pravda, a oni neveria alebo klamú. Mimochodom, či je tam víno nie je predmetné v otázke či je pohár poloplný. Celý ten text sú len také pochabé otázky do vetra, ktoré sa tvária, že hľadajú pravdu.
    Som hĺbavý, ale nedám vám za pravdu, že pravda je relatívna. Relativita nevznikla aby obhájila „subjektívne“ relatívne pravdy, ale aby vysvetlila, prečo JEDNU REALITU vnímajú rôzni pozorovatelia rôzne. Na to ovšem ani netreba teóriu relativity. Keď idem v aute okolo chlapca ktorý má na pleciach ruksak, tak voči mne sa ruksak pohybuje, a voči chlapcovi nie. Každý máme svoju pravdu? To hádam nie. Každému sa len tá jedna realita inak javí. Ak sa teda spýtam „Pohybuje sa ruksak?“ odpoveď chlapca bude NIE, moja odpoveď bude ÁNO. Toto sa prezentuje ako že každý má svoju pravdu. Každý tú otázku vzťahuje k sebe, t.j. každý odpovedá na inú otázku (doplní si ju v hlave – pohybuje sa ruksak vzhľadom na mňa? Faktom je, že ak by bola otázka položená správne, zhodli by sa na jednej odpovedi. Pokúsim sa odpovedať na vaše otázky (samozrejme, vety začínajú „Podľa mňa…“):
    1) Pravda je len jedna. Može byť rôzne vyjavená, formulovaná, popísaná. Subjektívne hodnotenia rôznych pozorovateľov ktoré si protirečia, nie sú relatívne pravdy, ale odpovede na iné otázky (nevedomky vnútorne prekrútené, nepochopené)
    2) Pravda nie je vecou presvedčenia. Presvedčenie je len vyjadrenie nášho postoja k pravde. Môžete byť presvedčený, že je niečo pravda, ale až potvrdenie presvedčenia realitou dáva presvedčeniu istotu. Dovtedy je to skôr viera v pravdu.
    3) Nie. Dúfanie, viera, chcenie sú len emočné prejavy ktoré neovplyvňujú pravdu. Ak raz niekto pred týždňom zomrel a vy nemáte tú informáciu, viera ani dúfanie že žije ho nevzkriesia.
    4) Na toto sa nedá jednoznačne odpovedať. Ak týždenník klame, alebo si vymýšľa, nie je to, samozrejme, pravda. Môže však uverejniť polopravdu (demagógiu) čo často robí. Vtedy je najťažšie určiť pravdivosť, pretože ak časť článku klame a časť je pravdivá, skryté klamstvá sa ťažšie odhaľujú. Dokonca môže aj uviesť pravdu. (napr. Dňa 11.9.2001 sa zrútili budovy WTC)
    5) Platí to isté ako v bode 4
    6) Dogmy sú NEDOKÁZATEĽNÉ pravdy. Ako axiomy v matematike. Berú sa po dohode ako pravdivé. Na nich je potom postavený súbor noriem a pravidiel.
    Diskutovanie či nediskutovanie, tabu neovplyvňuje pravdu, môže ju pomôcť odhaliť. Blahorečenie nemá s pravdou nič spoločné, je to cirkevný proces ktorý smeruje k svätorečeniu.
    7) Áno, pokiaľ to bolo v danom systéme/prostredí korektne realizované. V prípade experimentu však závery nemusia obsahovať celú pravdu. Samotný výsledok je však pravdivý.
    8) Nedá sa jednoznačne odpovedať na tak všeobecnú otázku. Ak si väčšina spoločnosti myslí, že každé ľudské telo zomrie, tak má pravdu. Ak si väčšina spoločnosti myslí, že politici neklamú, tak nemá pravdu.
    9) Znova všeobecná otázka. Znova to závisí od konkrétneho obsahu.
    Pravda JE dôležitá. Len ju nehľadajte v oblakoch ale na zemi a v srdci. Ak sa budete ponáhľať na dôležité stretnutie a ja vám poviem, že spoza rohu vám ide trolejbus za 5 minút, a iný „priateľ“ vám „pomôže“ svojou „pravdou“ (má iný vkus ako ja) a oklame vás že nejde spoza rohu, ale o tri ulice ďalej a až o 10 minút, taká malá pravda vám pomôže stihnúť stretnutie.
    Brachu, a kolko je v binárnej sústave 10 (prevedené do deka?)? Ďalší nepodarený chyták na dôkaz relatívnej pravdy.
    Pretože ak tvoju „pravdu“ podrobíme trochu skúmaniu, zistíme, že už pri 1+2 si skončil, lebo budeš počítať 1+10…
    Je to presne o tom, čo som písal hore – odpovedalo sa na inú otázku.
    Spýtam sa inak: Prečo chcete všetci nazývať každého subjektívny relatívny názor pravdou? Veď na to úž existuje slovo – názor.
    Ten môže mať skutočne každý svoj…
    Slovo PRAVDA vzniklo na vyjadrenie inej kvality.

TOPlist