Je suis Charlie?

Duch času — napísal Pozorovateľ

Je suis Charlie

Jednej veci nerozumiem. Prečo našu spoločnosť dokáže zomknúť a pozdvihnúť zavraždenie karikaturistov urážajúcich náboženské presvedčenie, ale ostatné milióny vrážd v celosvetovom meradle počas uplnynulých rokov nás nechávajú chladnými? V roku 2013 bolo podľa štúdie zavraždených 437 tisíc ľudí, z toho vyše 22 tisíc v Európe. Dvadsaťdvatisíc vrážd v Európe. Za rok. Áno čítaš správne!

Aký rozdiel je medzi vraždou jedného nevinného človeka a vraždou iného človeka s rovnako čistým štítom? Pre mňa je vražda vraždou a srdce mi krváca pri každej nevinnej obeti rovnako. Prečo by som si mal spomínať len na niektorých a pokrytecky za nich zapaľovať sviečky? V uplynulých dňoch nás zaplavila propaganda, ktorá sa snaží vzbudiť v nás strach z hrozby teroristických útokov nahnevaných moslimov. Je suis Charlie? Pardon, ale nie. Ja nie som Charlie.

Napriek tomu, že môj názor na globalizáciu a miešanie rozličných kultúr je negatívny, momentálne skôr súcitím s moslimskými prisťahovalcami, než by som sa vďaka mediálnej sprche mal označovať za Charlieho.

Problém s kampaňou Je suis Charlie vidím v tom, že oprávnený strach z ohrozenia slobody prejavu môže za pomoci mediálnej a politickej mašinérie veľmi rýchlo prerásť do nenávisti a brojenia proti moslimom žijúcim v Európe. Bez rozdielu, či s útokmi niečo majú spoločné, alebo ich odmietajú rovnako ako všetci ostatní súdni ľudia. A tých moslimov čo s akýmkoľvek násilím nesúhlasia je, podľa môjho osobného názoru, väčšina. Mnohí práve pred násilím utiekli zo svojich domov a krajín. Pamätaj na to, že každý totalitárny režim hľadal vnútorných nepriateľov a následne rozdelil spoločnosť. Pokračovanie poznáš sám…

Áno, staviam sa za slobodu slova, ale nie som selektívny. Bojujem za naše základné slobody systematicky. Mnohé sú obmedzované všemožnými medzinárodnými dohodami, špicľovaním výzvedných agentúr a aj cenzúrou v médiách. Podľa mňa, keď chceme urobiť niečo pre dodržiavanie našich slobôd, nemali by sme sa teraz prvoplánovo a neopodstatnene správať xenofóbne, ale mali by sme načrieť hlboko za oponu a začať sa zaoberať tým, čo môžme ovplyvniť a zmeniť. Aktuálne spomeniem aspoň dve skratky. TTIP a CETA. Pravdepodobne tieto dve pripravované dohody predstavujú mnohonásobne väčšiu hrozbu ako to či sa časť obyvateľstva chodí modliť do kostola, mešity alebo chodí na futbal.

 

Zdieľaj článok na , na alebo na Vybrali.sme.sk
TOPlist