Smerujeme k utopickej spoločnosti

Sebapremena — napísal Pozorovateľ

Utópia

Svet rýchlo napreduje. Napreduje k veľkému zlomu. Je vysoko pravdepodobné, že spoločenský systém ako ho poznáme sa už čoskoro bude musieť chtiac-nechtiac zmeniť. A to radikálne. Nadmerná spotreba neobnoviteľných zdrojov, produkcia odpadu a znečisťovanie životného prostredia sú následkami honby za nezmyselným ekonomickým rastom, za nezmyselným šprintom za najvyššími priečkami v preteku burzových indexov.

HDP je makroekonomický ukazovateľ výkonnosti ekonomík jednotlivých štátov. Za vyspelé štáty sú považované tie, ktoré majú tento ukazovateľ vysoký. Hovorí to však niečo o reálnej kvalite života ľudí? Zjednodušene povedané, vysoká hodnota HDP znamená vysokú produkciu tovarov a služieb, čo znamená vysokú spotrebu energie, čo znamená vysokú produkciu odpadu (pri súčasnom nastavení). Väčšina svetovej spotreby energie pochádza z neobnoviteľných zdrojov a tiež väčšina výrobkov nie je v momentálnom stave stopercentne recyklovateľná. Ekonomický rast teda ide ruka v ruke so zvyšujúcou sa spotrebou neobnoviteľných zdrojov a hromadením odpadu. Oboje má za následok devastáciu nášho miesta pre život. Čím viac vecí vlastníme, čím viac potravín konzumujeme a čím máme vyššiu spotrebu ako takú, tým viac zhoršujeme kvalitu životného prostredia, kvalitu ovzdušia a znepríjemňujeme život nielen sebe, ale aj ostatným obyvateľom Zeme.

Globálna snaha za stále vyšším ekonomickým rastom postupne ničí našu planétu a uťahuje slučky na našich krkoch. Pokiaľ by sa nič nezmenilo a súčasný systém by fungoval bez zmeny ďalej, v niektorom z nasledujúcich desaťročí by ľudstvo samé seba priviedlo do neodvrátiteľnej záhuby. A to len kvôli iluzórnej honbe za väčším finančným obratom a vyššími ziskami. Teda za peniazmi. Za peniazmi, ktoré sú kryté iba slepou vierou ľudí v ich nevyhnutnosť. Za peniazmi, ktoré sami o sebe reálnu hodnotu v skutočnosti nemajú.

Našťastie má v sebe každý živočích zakódovaný pud sebazáchovy a nesie ho v sebe aj spoločnosť ako celok. Tento pud sa aktivuje v krajnom ohrození života človeka a tiež i pri ohrození existencie spoločnosti. Mení sa vtedy bežný hodnotový systém a premýšľanie sa sústreďuje na záchranu jednotlivca či druhu. Do takéhoto módu sebazáchovy sa nastavuje čoraz viac ľudí všetkých vrstiev. Mnohí sa prebúdzajú zo spánku, do ktorého sa dostali počas dlhých rokov mediálnej, politickej a ideologickej manipulácie. Prudká globálna revolúcia sa však nekoná, ale nepovedal by som, že je to na škodu.

Postupná transformácia jednotlivcov tu je. Jedná sa hlavne o zmenu myslenia, o zmenu pohľadu na život, svet, spotrebu, výchovu detí a podobne. V jednoduchosti by sa transformácia myslenia a správania sa ľudí dala charakterizovať tak, že prestávajú robiť to, čo sa im v danej chvíli javí ako najvýhodnejšie pre nich samých. Namiesto toho konajú tak, že výsledkom ich rozhodnutia je niečo, v čo veria, že je správne v širšom kontexte. Dokonca stále viac komerčných firiem mení svoju firemnú kultúru smerom k hodnotám ako sú otvorenosť v internej komunikácií, ohľaduplnosť na pracovný i mimopracovný život zamestnancov, či produkovanie tovarov a služieb v zmysle etických a ekologických princípov.

Mnohé nasvedčuje tomu, že prebudených ľudí bude už do niekoľkých desaťročí dostatok a globálne spoločenstvo ľudí následne plynule prejde do formy spoločenského systému, kde bude ekonomika štátov stáť na dostupných, udržateľne využívaných zdrojoch. Do systému, kde hlavným ukazovateľom bude šťastie ľudí, kde bude u každého jednotlivca podporovaná kreativita a rozvíjanie vlastného fyzického, duševného i duchovného potenciálu. Do utópie.

Zdieľaj článok na , na alebo na Vybrali.sme.sk
TOPlist